Ak ste si niekedy všimli podlahy v hromadných garážach, verejných parkovacích domoch alebo v garážach nákupných centier, určite ste postrehli rôzne varianty vyhotovenia. Svetlé alebo jasné farebné odtiene s drsnou textúrou prezrádzajú, že sa použila nejaká z polymérnych nášľapných vrstiev na báze epoxidov, PUR a iných, s kremičitým zdrsňujúcim posypom. Ak je však povrch hladký a lesklý (a spravidla sivý), zrejme sa použil minerálny vsyp, aby sa vytvorila tzv. pancierová vrstva.
Tento postup je desaťročiami osvedčenou technológiou pre zhotovenie oteruvzdorných a trvanlivých priemyselných podláh v halách. V prípade podzemných garáží a občianskych stavieb až takú dlhú a osvedčenú tradíciu nemá. Dôvodom je, že sa vo väčšine prípadov jedná o prvoplánové optimalizovanie nákladov. Ako to urobiť? Jednoducho. Odstráni sa vrstva podlahy. Vytvorí sa nulová podlaha, t. j. priamo pojazdná ŽB doska. Stotožní sa nosná funkcia železobetónovej dosky s funkciou podlahy (pojazdnosť/pochôdznosť). Z definície podlahy – súbor vrstiev na nosnom podklade – vyplýva, že takto optimalizovaná podlaha už nie je podlahou. Pre priemyselné podlahy v halách to nebýva problém. Tie sú celoplošne uložené na pružnom polpriestore. Stropné ŽB dosky sa však deformujú od zaťaženia ohybovými momentami, teplotnou rozťažnosťou alebo kontrakciou alebo od zmrašťovania. Zvyčajne sa pri optimalizácii na tento fakt zabúda a trhliny sa neskôr počas prevádzky stávajú Achillovou pätou konštrukcie.
Obr. 2: Trhliny v podlahe garáží (polyfunkčný dom, Bratislava).
Ako sa riešenie prejavuje v praxi
ŽB konštrukcie sú spravidla navrhnuté tak, že sú v nich prípustné trhliny. S tým však súvisí, že cez trhliny v stropnej doske môže dochádzať ku prietoku vody zavlečenej na podvozkoch áut. Ak je aj na stropnej doske nášľapná vrstva vo forme nejakej membrány, táto zvyčajne nie je dimenzovaná na premosťovanie trhlín a dôjde ku „reflexii“ trhlín z dosky do nášľapnej vrstvy, prípadne až k úplnej strate integrity nášľapnej vrstvy.
Obr. 3: Priesaky vody stropnou doskou garáží (polyfunkčný dom, Bratislava).
Voda prenikajúca cez stropné dosky vylúhuje vodou rozpustné soli z betónu, ktoré následne kryštalizujú na spodnom povrchu dosky a na kapotách áut, na ktoré voda kvapká. Okrem toho zavlečená voda prenikajúca cez ŽB dosky môže spôsobovať a urýchľovať koróziu výstuže, a skracovať tak životnosť nosnej konštrukcie, a teda aj budovy. Zvyčajne sa zaujímajú dva extrémne prístupy. Buď sa konštrukcia okamžite sanuje, ale odstraňovaním následkov (neriešením príčiny), alebo sa problém ignoruje a naivne sa očakáva, že v budúcnosti sa nejako vyrieši sám. Len v priebehu posledných 2 rokov sme riešili 5 obdobných prípadov, chýb až porúch podláh v hromadných garážach a v súčasnosti (v rôznych stupňoch) pripravujem návrh sanácie cca 35 000 m2 takýchto podláh. Vždy tak, aby sanácia bola zmysluplná a riešila sa v správnom čase, t. j. aby sa prípadne využila zostatková životnosť nášľapnej vrstvy.
Podlahy – upravuje norma STN 74 4505
Na Slovensku navrhovanie, zhotovovanie a preberanie (vrátane kontroly a skúšania) upravuje norma STN 74 4505. Rozlišujú sa podlahy podľa ich dominantného účelu použitia a typu/druhu budovy, resp. prevádzky – najmä podlahy v občianskych budovách a priemyselné podlahy. Rozdelenie je dôležité z hľadiska spôsobu užívania/prevádzky a očakávaní/požiadaviek na estetické stvárnenie. Okrem toho okrajovo spomína aj podlahy v špeciálnych prevádzkach. Upravuje požiadavky na jednotlivé podlahy a súhrnne rieši terminológiu. Ďalej uvádzame už len informácie a požiadavky relevantné pre garáže.
Podlaha je zostava podlahových vrstiev (súvrstvie) uložená na nosnom podklade (napríklad: strope, upravenom podloží alebo inej nosnej konštrukcii) vrátane zabudovaných podlahových prvkov, dilatačných, kontrakčných a pracovných škár, ktoré spoločne zabezpečujú požadované funkčné vlastnosti podlahy.
Nášľapná vrstva je najvrchnejšia podlahová vrstva zabezpečujúca niektoré vlastnosti podlahy (napr. vzhľad, farebnosť, odolnosť proti opotrebovaniu, bezpečnosť proti pošmyknutiu, čistiteľnosť); súčasťou tejto vrstvy je aj spojovací materiál (lepidlo, tmel), ktorým sa nášľapná vrstva pripevňuje na spodnú vrstvu. V prípade podláh v priestoroch určených pre pohyb motorových vozidiel (napríklad v garážach) je nášľapná vrstva zároveň pojazdnou vrstvou. Z hľadiska odolnosti sa má navrhovať na primerané mechanické namáhanie. Z hľadiska bezpečnosti pri užívaní ostávajú požiadavky na nášľapnú vrstvu bez zmien.
Podlahový poter je vrstva zhutneného materiálu, obvykle zmes spojiva, vody a plniva s maximálnym zrnom menším alebo rovnajúcim sa 8 mm, nanesená na mieste a vo vhodnej hrúbke.
Minerálny vsyp je suchá, priemyselne vyrábaná zmes cementu, plniva odolného proti obrusovaniu a špeciálnych prísad, ktorá sa aplikuje do zhutneného čerstvého betónu alebo poteru a finalizuje sa obvykle rotačnými hladičkami; na povrchu vytvára vrstvu odolnú proti opotrebovaniu, ktorá je vnútorne spojená s vrchnou vrstvou podlahy (na báze cementu) a vytvára tzv. škrupinu alebo pancier so zvýšenou mechanickou odolnosťou.
Povrch podlahy nesmie vykazovať chyby, ako napríklad trhliny, ryhy, kaverny, pľuzgiere, vlny apod. Prvky skladaných podlahovín a podlahových krytín nesmú mať olámané hrany. V prípade betónových podláh sa pripúšťa výskyt trhlín s maximálnou šírkou 0,1 mm. Ak sa v overenej projektovej dokumentácii určí iná maximálna prípustná šírka trhlín, s ktorou sa uvažuje v statickom výpočte a ktorá neohrozí bezpečnosť prevádzky a nezhorší základné úžitkové vlastnosti podlahy počas jej ekonomicky odôvodnenej životnosti, záväznou sa stáva táto maximálna prípustná šírka trhliny.
V prípade ŽB konštrukcií, pri výpočte podľa Eurokódu 2, sa spravidla pripúšťa vznik trhlín so šírkou do 0,4 mm. Ak sú podlahy v garážach zhotovené ako ŽB dosky bez ďalšej vrstvy podlahy (napr. poteru), požiadavky noriem sa dostávajú do vzájomného rozporu. Formálnym rozporom je, že navrhnutá konštrukcia nie je podlahou ako takou. Z hľadiska užívania však povrch musí spĺňať požiadavky na mechanickú odolnosť, odolnosť proti obrusovaniu, bezpečnosť atď., ako aj podlaha. Vecným rozporom je, že kým trhliny v podlahe predstavujú primárne estetickú vadu, trhliny v ŽB stropoch garáží pri dlhodobom pôsobení vody a chemických rozmrazovacích látok môžu spôsobovať skrátenie životnosti.
Ďalším rozporom, tentokrát v kontexte požiadavky na podlahy v hromadných garážach, podľa čl. 39 normy STN 73 6058, je, že podlahy v garážach majú mať najmenší spád 0,5 % a majú byť vybavené podlahovými vtokmi na odvod vody, kvapalín atď. To sa v prípade priamo pojazdných stropných dosiek pomerne ťažko dosahuje a v praxi zanedbáva. Ďalším problémom, ak sa niektoré z požiadaviek tejto normy aplikujú do „optimalizovanej skladby podlahy“, sa stáva kombinovateľnosť „prevzdušnenia betónu“ a použitia minerálnych vsypov. Jedno je kontraindikáciou druhého. Za zmienku tu stojí aj fakt, že v prípade realizácie ŽB stropných dosiek ako priamo pojazdných podláh garáží, prípadne s aplikáciou nejakej tenkej nášľapnej vrstvy, sa zvyšuje význam technologickej disciplíny pri zhotovovaní a ošetrovaní stropných dosiek. Tie sa v drvivej väčšine prípadov zhotovujú štandardným spôsobom – t. j. exponovaných vonkajšiemu prostrediu, pretože skrátka stropy nad touto úrovňou ešte nie sú (a nemôžu byť) hotové. Pri realizácii podláh je jednou zo základných požiadaviek vytvorenie okolitého prostredia s možnosťou kontroly a riadenia teploty, vlhkosti a rýchlosti prúdenia vzduchu.
Dezinterpretácia, neznalosť alebo ignorácia elementárnych zásad potom vedie ku stretnutiam nespokojných vlastníkov, správcov na jednej strane, zhotoviteľov a developerov na strane druhej a znalcov, prípadne iných expertov. Rieši sa buď zodpovednosť, alebo návrh opravy. Ak sa aspoň návrh opravy rieši koncepčne od začiatku, je to ten lepší scenár. Horšie je, ak sa prieskum zanedbá a oprava sa vykoná bez zapojenia nezávislého odborníka. Oprava vtedy skĺzne ku „symptomatickej liečbe“. Ak sa reklamuje prienik vody cez stropné dosky, tak sa utesnia trhliny. Najľahšie sa to urobí zo spodnej strany „nejakým“ náterom. Vnikanie vody s rozpustenými rozmrazovacími soľami do ŽB dosky to už však neodstráni.
Obr. 4, obr. 5: Pokus o opravu priesakov stropnou doskou garáží
(polyfunkčný dom, Bratislava).
Záver
V pokračovaní článku sa budeme venovať reklamáciám takýchto podláh, vysvetleniu mechanizmov poškodenia a princípov návrhu sanácie.
V prípade otázok a pripomienok kľudne kontaktujte redakciu a oni nám vaše správy prepošlú, prípadne ich zanechajte priamo na adrese info@briainvenia.sk.
dr. Peter Briatka, MBA, COLAS Slovakia, a.s., Trnava
Ing. Jana Briatková Olšová, Bria Invenia, s.r.o., Bratislava
doc. Ing. Marek Ďubek, Ph.D., Stavebná fakulta STU, Bratislava
Citované a súvisiace dokumenty
[1] STN 74 4505 Podlahy. Spoločné ustanovenia. Navrhovanie a zhotovovanie.
[2] STN 73 6058 Hromadné garáže. Základné ustanovenia.
[3] STN EN 1992-1-1+A1 Eurokód 2. Navrhovanie betónových konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné pravidlá a pravidlá pre budovy (Konsolidovaný text).
[4] STN ISO 13822 Zásady navrhovania konštrukcií. Hodnotenie existujúcich konštrukcií.
